Mám rád spomienkové knihy Juraja Šeba. Najnovšia z nich vyšla len nedávno pod názvom Slobodné 90. roky. Vidí sa mi doteraz najlepšia, taká viac do hĺbky, analytickejšia a pritom zábavná. Len jednému nerozumiem: má pán Šebo málo vlastných zážitkov, keď musel veľkú časť môjho článku Bizarnosti roku 1990 porozhadzovať vo svojom texte? Sú tam škrupinkári, antihladovka, masochistické zájazdy, Avia s maslom, demižón, Tigrid, Mečiar, iracká vojna, psychotronika, nacionalisti, čechoslovakisti, všetko opísané od slova do slova alebo mierne pozmenené, a môj komplic premenovaný raz na kamaráta Eda, inokedy na spolužiaka Fera M. Navyše, pod fotografiou "Ufa" na s. 33, ktorá je s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou "požičaná" z článku Iné pohľady na Bratislavu, je podpísaný niekto tretí.
Nesplniteľné sľubuje hocikto, ale napr. médiom na priame prenosy zo schôdzí NR SR dnes môže byť internet, dokonca stačí prenášať zvuk. Daňovo-odvodové prázdniny pre začínajúcich živnostníkov. Podpora práce na čiastočný úväzok. Čo najviac článkov vo zvukovej podobe, príležitosť pre ľudí s mikrofonickými schopnosťami. Dotácia na elektromobily. Povinnosť označovať v menu jedlá vhodné pre vegetariánov a vegánov a ponúkať všade 1 jednoduché jedlo, napr. fazuľu s ryžou. Legislatívne pritvrdiť: reklama na alkohol, protifajčiarsky zákon, štvorkolky a hlučné motorky, „zábavná" pyrotechnika. Spotrebná elektronika: úplné vypnutie, s nulovým odberom. Nehorázne ceny tonerov obmedzené na 10% z ceny tlačiarne... Žeby sa predsa len niekto ešte neskorumpovaný alebo prinajhoršom niekto s gorilou na chrbte inšpiroval?
Pre momentálnu recenznú invaliditu, dovoľte mi podeliť sa s vami aspoň o slovný a myšlienkový koncentrát, teda o pár drobných, ale typických, pozoruhodných a prudko čitateľných ukážok z najnovšieho románu Jaroslava Rumpliho Kruhy v obilí s podtitulom Krátke dejiny death metalu (Slovart, 2010). Ukážky aj tak hovoria najlepšie samé za seba, také aké sú. pokračovanie článku
Sú kapely, schopné vývoja a sú kapely, ktoré 40 rokov búchajú tie isté tri akordy. Venujme sa radšej tým prvým. Niekedy je zaujímavé dopátrať sa, dopočúvať až k štartovacej čiare. Niekedy už prvý album prerazil a patrí k najznámejším, inokedy boli cesty kľukatejšie a niektoré debuty nespoznáva ani vlastná mater. Keď už máme zázračný stolček prestri sa zvaný youtube, posvieťme si na najstaršie albumy Beatles, Rolling Stones, Pink Floyd, Deep Purple, Jethro Tull, King Crimson, Queen a ďalších, 1963 - 1977. pokračovanie článku
S hudobnými návratmi do zlatých 60. rokov sa stretávame dosť často a bývajú veľmi príjemné. Ale trošku pozornosti a kus sentimentu si zaslúži aj ďalšie úžasné, inšpirujúce a neopakovateľné, o 10-15-20 rokov mladšie obdobie. Možno niekoho poteší niekoľko hudobných návratov k britskej novej vlne, do roku 1980. pokračovanie článku
Jednoducho robí také albumy, aké by sám rád počúval. V polovici 90. rokov, keď zmenili štýl smerom k symfonickému metalu, si nevedel predstaviť, že by niekedy mohol vo vývoji tohto hudobného štýlu zájsť až tak ďaleko, až tam, kde je dnes. Od death-metalu k symfonickému metalu, cez Mozarta a Wagnera až ku kabale a východným filozofiám. Rozhovor s vedúcou osobnoťou švédskej symfonicko-metalovej skupiny Therion Christoferom Johnssonom a aj nejaké tie dojmy a fotografie z ich aktuálneho koncertného turné Sitra Ahra. pokračovanie článku
Rozhovor s herečkou a spisovateľkou Luciou Siposovou o herectve, ale aj o zážitkoch z dlhodobého pobytu v USA a o jej knižnom debute Hello. My name is Anča Pagáčová. pokračovanie článku
Niekoľko krátkych ukážok z knižného debutu Lucie Siposovej. ..... Prečo som tu? Americký sen... ..... Možno by som sa mala znova zamyslieť, či snívam stále ten istý alebo už druhý. „American dream," skrátim to. A páči sa mi miestna estetika. O všetkom divnom a nepeknom hovoria, že je to „cool". pokračovanie článku
Miniatúrna sonda do kaviarní a pivární v centre Bratislavy: niekde už predsa len začína byť dýchateľnejšie. Dobrý bod nech dostanú Irish, El Diablo, Sladovňa oproti, belgická. Skupinky dymiace vonku hoci aj pred Eden pubom sú znamením aspoň mierneho pokroku v medziach zákona, ktorý mal byť dôslednejší a bezvýnimočný. V stavebne oddelených priestoroch čašníčky ako Hopkirk prechádzajú zatvorenými dverami a dym nepreniká, však. A v Slovak pube namiesto dverí len stavebne oddelená diera. Podľa paškvilu zákona nezakázať je rovnako dobré ako zakázať, ale odo mňa zlý bod majú napr. Depresso a Ister na Ventúrskej, Mauro na Obchodnej. Možno kvôli soletkám, v nereprezentatívnom prieskume puby dopadli lepšie ako kaviarne. Zatiaľ sa vytešujme tým málom, čo sme získali. Hovoríte, že ste nezískali, ale stratili?
Od nášho ďalekovýchodného „korešpondenta" zo severovýchodných oblastí Číny, z miest Tangshan, Yingkou, Bayuquan, Dashiqiao, Dalian, Gaizhou, z provincie Hebei a z provincie Liaoning, ktorá leží neďaleko hraníc s KĽDR. pokračovanie článku
Pozerať sa na plagát festivalu Bratislavské Jazzové Dni Slovenská Sporiteľňa 2008 (24. - 26.10.2008) ako na čítaciu tabuľu u očného lekára by mohlo znamenať, že tentokrát žiadna svetová osobnosť nepríde. Bol by to hlboký omyl! Pod nenápadnou skratkou zoskupenia SMV sa totiž skrýva trojica absolútnych basgitarových velikánov: Stanley Clarke, Marcus Miller a Victor Wooten. Clarke sa na BJD vracia po takmer štvrťstoročí, Miller s odstupom piatich rokov a Wooten má u nás premiéru - spoločne nám predstavia ich čerstvý album Thunder. (20 minútovú ukážku môžete popočúvať tu). Wooten hovorí: "Touto spoluprácou sa mi splnil sen ... napriek mohutným basám je zvuk veľmi muzikálny." Miller: "... najzaujímavejšie bolo počuť vedľa seba náš odlišný sound. Bolo to ako počúvať evolúciu nášho nástroja." Clarke: "... obecenstvo spolu s nami zažije doteraz nepočuté možnosti basy." Headlinerom sobotného večera bude britská formácia Swing Out Sister a vyvrcholením nedele jeden z najuznávanejších džezových vokalistov Al Jarreau. Aj tento rok si Džezáky môžu užiť fanúšikovia aj mimo Bratislavy - v Košiciach, Žiline a po prvýkrát aj v Komárne. Berme červené ceruzky a krúžkujme dátumy - budúci víkend bude sviatok.
Ste si istí, že znamení, v ktorých sa dá narodiť, je dvanásť? Opravte si to a pridajte ešte jedno. Také, v akom sa narodil Nula - hrdina knižnej novinky Jaroslava Rumpliho V znamení hovna. Druhým hlavným a pozoruhodným paralelným hrdinom diela je potrat, nenarodený plod, ktorého autor vcelku priliehavo pomenoval Hombre. Ako sa na jednom mieste knižky zdôrazňuje, Hombre v skutočnosti nie je nenarodený, Hombre bol zabitý. Hombremu nebolo dovolené stať sa človekom. pokračovanie článku
Pár záberov z druhého dňa festivalu Hodokvas 2008 a nejaký ten pokec k tomu. Piešťany, 5. júl 2008. I Am X, Paradise Lost, Polemic, Puding pani Elvisovej, Kontrafakt... a iní. pokračovanie článku
Prierez operou Rogera Watersa. Veľkolepé dielo, ktorého premiéra sa konala v roku 2005 v Ríme, sa tematicky venuje francúzskej revolúcii z roku 1789. pokračovanie článku
Mohlo by sa zdať, že o elektrosmogu sa píše čoraz menej, že mobily sú už natoľko rozšírené a ľudia natoľko závislí, že už nie je záujem ani priestor na žiadne námietky. A veľký biznis sa predsa neprestane točiť kvôli precitlivelosti nejakej elektrosenzitívnej menšiny. Podiel mobilov na náraste rakoviny mozgu sa zatiaľ s určitosťou nepotvrdil, ale príznaky ako bolesti hlavy, poruchy koncentrácie, nepokoj, podráždenie, ťažoba, únava, nespavosť mnohí užívatelia potvrdzujú. Nie je to snáď dosť na to, aby ..... ? pokračovanie článku
Na prechádzke listnatým lesom. Ilúzia zimy - zimičky, inverzia čarodejnica robí divy. Haluze v ľadovom objatí, zďaleka i zblízka. Zblízka vyzerajú prečudesne. pokračovanie článku
Na prechádzke zimnou záhradou. Ilúzia zimy - zimičky, inverzia čarodejnica robí divy. Haluze v ľadovom objatí, zblízka vyzerajú prečudesne. pokračovanie článku
Zážitky dvoch lesných manekýnov a vášnivých turistov z prechodu Levočských vrchov. Interview s jedným z aktérov plus foto. A prečo neznáme vrchy? Pohorie bolo viac ako 50 rokov vojenským pásmom, vstup je pre turistov dodnes zakázaný, nie sú tam žiadne značkované trasy. Romantike sa určite nevyhneme, a prečo rabovanie? Kvôli podozreniu z divokej ťažby dreva, o ktorú by sa mohli začať zaujímať lesoochranári. pokračovanie článku
Na túre s fotoaparátom. Náučný chodník Monkova dolina - Kopské sedlo (1749 m n.m.) začína pri obci Ždiar a je jediným sprístupneným turistickým chodníkom v Belianskych Tatrách . Dolina je zaujímavá aj pozoruhodnou a druhovo rozmanitou kvetenou. pokračovanie článku
Širočižné bulváry, sakrálne objekty, pamätníky revolúcie z roku 1989, bývalý tzv. Ceausescov palác a iné... fotky z hlavného mesto Rumunska, doplnené košatými komentármi - chvíle príjemné, a aj také, ktorým by ste radšej vyhli, keby ste takí vyjavení vedeli ako. pokračovanie článku
Neobídeme miesta typické pre Brusel, ako sú cikajúci chlapček Manneken Pis, katedrála, Atómium, budova Európskej komisie. Článok obsahuje aj spomienku na násilnosti na štadióne Heysel v roku 1985, vegetariánsky kóšer mäsový zážitok, a iné... a čo má spoločné fotenie Atómia s fotením striptérky? pokračovanie článku
Niekoľko myšlienok z diskusie o globálnom otepľovaní a klimatických zmenách. Diskusia sa konala po filmovom predstavení Nepohodlná pravda (film s bývalým viceprezidentom USA Al Gore-om v hlavnej úlohe), v rámci 8. ročníka medzinárodného festivalu horského filmu Hory a mesto. Hosťami festivalu a diskutujúcimi boli Milan Lapin, Ľudo Sluka, Juraj Lukáč a Miro Žiarislav Švický. pokračovanie článku
Lúzer, angl. loser, po našom strácač alebo prehrávač, slovníkovo správnejšie prehrávajúci, porazený, večný smoliar, stratený prípad. Tak teda akí lúzeri prebývajú na našom slovenskom webe, čo ukázali prebrowsované stránky, čo dokázala analýza? pokračovanie článku
Dávno nebolo čo? Dávno nebolo bulharské jazykové okienko. Známa vec - bulharčina je pre nás najťažšie zrozumiteľný slovanský jazyk, ale pre môjho bulharského kolegu to bola novinka, ktorá ho dosť prekvapila - tak som sa mu snažil vysvetliť prečo. Ako pivný expert na Balkán to viem, domnievam sa, celkom dobre vysvetliť, a to dokonca aj samotným Bulharom. pokračovanie článku
Dupotom kanád, v nich zastrčenou hliníkovou lyžicou, hompáľajúcim sa neumytým ešusom zdraviť zapadajúce slnko. V otlčenej lokálke ošúchanými mariášovými kartami plieskať. Spotený príchod a tri dni a tri noci na zhúžvanej celte, obkolesujúcej ohnisko, len tak existovať. Priateľstvo mužov, takmer najkrajšie na svete... a všetky tie kulisy 80. rokov vnímavo nevnímať - čo za úchylku, prežívať ešte naliehavejšie teraz ako vtedy, keď sa veci celkom naostro a neopakovateľne dejú? Aspoň vstaňte, ak vládzete vstať, a širák dolu, bude hymna. Tá naša. pokračovanie článku
Inšpiratívny maďarský zákon by sa mohol stať vzorom aj pre náš právny systém. Okrem iného obmedzuje legálny predaj tzv. zábavnej pyrotechniky len na obdobie od 28.12. do 31.12., a samotné odpaľovanie týchto vecí obmedzuje na silvestrovskú noc od 18.00 do 6.00, inak pod hrozbou sankcií. Samozrejme, o účinnosti zákona a sankcií mám nemalé pochybnosti, ale je to aspoň snaha o reguláciu neúnosného stavu, ktorý väčšinu normálnych ľudí obťažuje. Ak rozumiete maďarsky, prečítajte si článok z maďarskej tlače. A u nás... nejaký magor hodí piráta cez otvorené dvere do autobusu plného ľudí, hádžu vám tie brutálne hračky rovno pod nohy, futbaloví chuligáni odpaľujú delobuchy medzi ľuďmi na zastávke, takéto extrémy vám môže niekto beztrestne robiť. A takisto nechápem, aký je to dôvod na ohňostroj, keď má nejaký lokálny vagabund meniny. ;-) Ľudstvo je skrátka v puberte, a celý tento pyrotechnický humbug do tohto obrazu presne zapadá. Túžime byť v tú noc, ja s mojím šelestom na srdci, aspoň takých 10 km od najbližšej pyrotechnickej pomôcky - čo bude vzhľadom na hustotu osídlenia tejto krajiny dosť ťažké. :-) Už len to, že zvieratá majú z tejto ľudskej činnosti nesmierny strach, by sa mohlo stať dobrým dôvodom na to, že radšej nie, ako áno.
Iné pohľady neprinášajú nič typické pohľadnicové, Michalskú vežu, Dóm sv. Martina ani Starú radnicu. Prinesú sochu Júliusa Satinského, niečo z novej výstavby, a ak pritvrdíme, tak aj dosť nepekné miesta, ohyzdné zdevastované industriálne budovy, či neuveriteľnú budovu pri "štadióne" TJ Tryskáč. pokračovanie článku
Dnes len malý návrat k niektorým vlastným starším článkom - čo priniesli do môjho života a do iných životov... plus povinné lúzerské okienko a možno niečo aj o tom kto nakoniec dostal kvety, určené pre fanynku mojich článkov. pokračovanie článku
Bol som svedkom demonštrácie za odvolanie premiéra Ferenca Gyurcsánya a tak vznikol tento textový a obrazový dokument. Streda, 4.10.2006 večer, námestie Kossuth tér pred budovou maďarského parlamentu. pokračovanie článku
Nie, nebude to o počítaní ovečiek. Ako častej obeti bezsenných nocí a nočného škriabania stien mi je osud nespavcov blízky. Záhada č. 5: na „oddýchnutom“ lôžku, takom, kde sa človek niekoľko nocí nevyskytol, sa dá podozrivo dobre a hlboko vyspať. Pokiaľ je to lôžko na ktoré je zvyknutý – nemusí platiť pre prvé hotelové noci a nesmierne smútky hotelových izieb. Ako keby sa pri spánku vyčerpávala nejaká energia...? Rada jednoduchá ako facka: skúste urobiť zmenu a zmeniť polohu o 180˚ tak, aby ste mali hlavu tam, kde predtým nohy. Dajte vedieť, či sa váš spánok zlepšil... Po 2-3 „obrátených“ nociach sa vráťte do pôvodnej polohy. Môžete sa aj zosynchronizovať so svojím partnerom / partnerkou. Nuž, netuším s akými energiami, fázami mesiaca, čakrami či geopatogénnymi zónami môže toto súvisieť, ale mne to skutočne zaberá. Viem, vplyvov na spánok a nespavosť je množstvo a najsilnejším môže byť psychika, ale nespavec sa každej ospalej slamky chytá. Tak potom, keď príde váš čas, dobrú noc...
Život je krátky hrejivý okamih... a sú dotyky a myšlienky, ktoré hrejú, a sú spôsoby myslenia, ktoré ťažko dokážem pochopiť, a sú spôsoby myslenia a životné štýly, ktoré nedokážem nazvať inak ako pomalá samovražda. pokračovanie článku
14 fotografií z druhého a tretieho dňa letného hudobného festivalu Hodokvas v Piešťanoch, 18. a 19.8.2006. pokračovanie článku
Má sa výborne (má kde spať a má čo jesť).
duki0013gmail.com
