Výhľad na Ždiar.
V rokoch 1978 - 1993 bol uzavretý aj tento chodník a tým vlastne celé Belianske Tatry. "Dôvodom uzavretia bolo úsilie zlepšiť životné podmienky tunajšieho rastlinstva a živočíšstva, ktorému časté návštevy neprospievajú. Pre výrazné zmeny v stave životného prostredia je však 15 rokov prikrátke obdobie. Jazvy, ktoré človek zanechal, sa najmä vo veľmi citlivej vysokohorskej krajine zaceľujú veľmi zdĺhavo. Prosíme, aby ste na to pri Vašom pobyte v Belianskych Tatrách pamätali." (z letáka, ktorým vás vybaví výberčí na začiatku trasy).
"Obyvatelia obce Ždiar sa v minulosti zaoberali roľníctvom, chovom dobytka a oviec, drevorubačstvom a pálením dreveného uhlia. Ich hospodárske zameranie je dosť jednoznačným vysvetlením prinajmenšom pre dve abnormality v stave okolitej prírodnej krajiny: absolútny nedostatok buka v drevinnom zložení lesných porastov, ktorý bol najvhodnejšou drevinou pre výrobu dreveného uhlia a pre zámenu kosodrevinových porastov za bylinno-trávne porasty ako dôsledok rozširovania priestorov pre hôľnu pastvu oviec a dobytka. ... Negatívne stopy na pôde tu zanechalo pastierstvo a turistika." Tak vraví leták svojím suchým jazykom.
Vysokohorská kvetinová záhrada.
Z ochranárskeho pohľadu tu vlastne táto krása vôbec nemá byť... príroda ňou nahradila zničenú kosodrevinu. (Svahy Vysokých Tatier, zničené víchricou, sa zas v tomto období sfarbili na fialovo - jeden druh fialovo kvitnúcej bylinky tam má drvivú prevahu). Ani menej všímavý návštevník si nemôže nevšimnúť ako sa so zmenou nadmorskej výšky, klimatických a pôdnych podmienok rastlinstvo mení. Skrátka bude to pestré; každú chvíľu budete stretávať iné kvety.
Opálenica (1405 m n.m.) sa vypína na protiľahlej strane doliny.
Východiskovým bodom náučného chodníka je sútok riečky Bielej a Rígľového potoka, vytekajúceho z Monkovej doliny. Odtiaľto vedie Monkovou dolinou do Širokého sedla a ďalej juhozápadnými svahmi Hlúpeho vrchu do Kopského sedla. Na náučnom chodníku je 6 zastávok, ktoré pomenovali takto:
Zastávka č. 1 - Rázcestie pri sútoku Rigľového potoka a Bielej (930 m n.m.)
Zastávka č. 2 - Prielom potoka pod Stredným Rígľom (1040 m n.m.)
Zastávka č. 3 - Zákruta chodníka pod prahom doliny (1310 m n.m.)
Zastávka č. 4 - Odpočívadlo pri potoku (1495 m n.m.)
Zastávka č. 5 - Široké sedlo (1830 m n.m.)
Zastávka č. 6 - Kopské sedlo (1749 m n.m.)
Celkové prevýšenie medzi najnižším a najvyšším bodom náučného chodníka je 900 m. Celková dĺžka chodníka je bezmála 6 km. Na prekonanie tejto vzdialenosti pohodlným krokom sú potrebné asi 4 hodiny. Dá sa pokračovať smerom na chatu pri Zelenom plese vo Vysokých Tatrách.
V letáku sa menovite spomína okolo 100 druhov rastlín, len tak na ukážku niekoľko z nich, ako asi krkolomne znejú: záružlie močiarne štíhle, krazemolez čierny, zubačka žliazkatá, soldanelka karpatská (jeden z niekoľkých tunajších západokarpatských endemitov), vŕbovka kuričkolistá, žltuška orličkolistá, všivec praslenatý, dvojštítok hladkoplodý rakúsky, kosatka kalíškatá, bradáčik vajcovitolistý, krkoška chlpatá, ježosemä maličké...
Jazykolámače vhodné ako moderátorské rozcvičky.
Pridávam ešte niekoľko bezmenných pokusov o makrá. (Priraďovať názvy kvetom vysokohorských dolín býva nad moje sily). Nepriazeň nebies - niektoré boli fotené za dažďa, klzkou metódou - líhaním do blata.
Možno sa raz necháte inšpirovať pri výbere trasy na celodenný výlet.
