reklama

Holotropné dýchanie – zážitkový seminár

Úlohu tzv. sittera – anjela strážneho som doteraz zvládal. S mojou „dýchajúcou“ partnerkou doteraz žiadne problémy neboli, v podstate stačilo dávať pozor, aby nenarazila hlavou o okraj bazéna. Len z tých celkove troch hodín strávila niekoľko minút plačom. Plač v tranze, zvláštny druh tranzu, zvláštny druh plaču. V situácii, ktorú som nevedel ako a či vôbec riešiť, zasiahli cvičitelia akýmisi špeciálnymi hmatmi aplikovanými na hlave cvičenky. Po prekonaní tejto fázy seansy sa vydala na cestu bezstarostného plahočenia pod hladinou, ale po troch minútach, počas ktorých sa vôbec nevynorila a nenadýchla, sa ma začínala zmocňovať panika. Metódu holotropného dýchania (HD) vyvinul v 60. rokoch 20. storočia český psychológ, žijúci v USA, MUDr. Stanislav Grof. HD sa zaraďuje k metódam tzv. transpersonálnej psychológie. Je založené na zmenených stavoch vedomia, dosahovaných predovšetkým veľmi rýchlym a pritom veľmi hlbokým dýchaním.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Niekde sa dočítate, že ide o terapiu, inde zas, že predovšetkým o cestu sebapoznania, uvoľnenie potlačovaných emócií, či blokov. Iní dokonca nazývajú dych najdostupnejšou drogou (viď link č. 2 na konci tohto článku – starší článok z Inzinu). (Ospravedlňujem sa za neinteraktívne linky – bojové pracovné podmienky, sťahovanie, nutkanie použiť režim čistý text...) „Holotropné“ znamená v preklade „smerujúce k celistvosti“. Niekedy sa HD nazýva „transformačným dýchaním“. Viac o pozadí tejto metódy sa môžete dočítať na stránkach, na ktoré v závere uvádzam linky, ale ja sa pokúsim hlavne popísať ako to vyzeralo celkom konkrétne, v praxi, na dvoch dýchaniach, ktorých som sa zúčastnil. Prečo niektorí ľudia okrem experimentovania iného druhu skúšajú aj toto? Namiesto veštkyne, numerologičky, tarotových kariet, ...? Namiesto spovedania? Predovšetkým som mal dojem, že od toho skutočne očakávajú vyriešenie aspoň časti svojich problémov. Čistá zvedavosť hrá úlohu asi len pri prvom, možno ešte druhom pokuse. Koncentrácia ľudí s problémami, zdalo sa mi, na tejto akcii nebola práve nízka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Existujú 2 varianty HD: na suchu a vo vode. Tá vo vode sa pokladá za účinnejšiu a prirodzenejšiu, snáď kvôli podobnosti s prostredím prenatálneho vývoja človeka, zároveň však málo vhodnú pre začiatočníkov. Veľmi rýchle a pritom veľmi hlboké dýchanie... vidíte v tom prirodzenosť, alebo vidíte čosi neprirodzené, umelé, znásilnené? Normálne, keď sa snažíme dych prehĺbiť, zároveň sa spomaľuje, a keď sa snažíme dych spomaliť, zároveň sa prehlbuje. A tuto funíme ako z reťaze odviazané kováčske mechy, stále intenzívnejšie a stále rýchlejšie. Na počiatku vývinu tejto metódy bola – aspoň sa tak domnievam – inšpirácia jedným špeciálnym a nie práve typickým cvičením jogy – kapalabhati. V HD rozvinuté, predĺžené, zintenzívnené, dovedené až do extrémov, integrované so západnou psychológiou. Neviem prečo, práve som si spomenul na nijako nesúvisiacu existenciu – podľa mňa – paškvilu zvaného power yoga.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dýchanie na suchu začína v ľahu, s očami zaviazanými šatkou, kvôli minimalizácii vonkajších vplyvov. Nakopnete sa a idete, stále viac, stále intenzívnejšie. Úlohou sittera je strážiť dýchajúceho a byť mu nápomocný, podať v prípade potreby vreckovku, fľašu s vodou, prinajhoršom grcací sáčok, zabrániť mu, aby sa vydal nevhodným smerom, napríklad k otvorenému oknu, odprevadiť na WC a podobne. (Už ste doprevádzali na WC niekoho v zmenenom stave vedomia, a ešte so zaviazanými očami?) Ako sitter som mal vcelku šťastie na skúsené a bezproblémové cvičenky. Pretože, ako som bol svedkom, niektorí cvičiaci – v úvodnej fáze ešte nie, ale hlavne v druhej hodine cvičenia – „vyvádzajú“, prežívajú silný tranz, mecú sa, rozbiehajú sa nevhodnými smermi, vydávajú hlasné neartikulované zvuky, sú ťažko zvládnuteľní. Zdá sa, že sú to stále tí istí, ktorí vyvádzajú, v tejto „komunite“ sú tým už známi a preslávení (a ťažšie si nájdu niekoho kto by im chcel robiť sittera). Väčšina cvičencov je v ležiacej polohe len v úvodnej fáze, neskôr sa presunú do kľačiacej alebo inej pozície, tí tranzovejší zvyknú vykonávať akoby-súloživé pohyby (čo im to tie ich ctené podvedomia diktujú?). Významnú úlohu pri tejto metóde hrá reprodukovaná hudba, ktorá má burcovať cvičiaceho ku kvalitným dýchacím výkonom. Špeciálne vybratá muzika, väčšinu z nej vôbec nepoznám, ale hlavne v druhej, kľúčovej hodine seansy je to hudba, ktorá pôsobí dosť depresívne, až hororovo. Tretiu – štvrtú hodinu vypĺňa relaxačná fáza, na ktorú sa už zvonka pozerá lepšie, už ani vyvádzači nevládzu vyvádzať, sú už z toho vyčerpaní, ukľudňujú sa, líhajú si, dýchajú zase plytšie, dodýchavajú. V tejto časti „DJ“ púšťa relaxačné vecičky a zaraďuje napríklad nejakého Vangelisa alebo J.M.Jarre.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dýchanie vo vode je podobné, až na to, že je vo vode (ak budem produkovať takéto vety, možno ma zamestnajú vo Fun rádiu). V každom zo 4 rohov plavárne sú obrovské bedne. Užijete si hlasnej, hororovej hudby, ktorá vás bude burcovať, až vás preburcuje do relaxácie. Horizontálna poloha je možná aj v bazéne – vďaka hadom z karimatkového materiálu. Môžete sa držať kraja bazéna, alebo plahočiť sa ako sa vám zachce – veď sitteri aj cvičitelia majú nad vami ochrannú ruku. Maximálne sa občas s niekým jemne zrazíte ako slepúni na tanečnom parkete. Začínam mať vážny strach o zverenú partnerku, v 3. či 4. minúte by sa už mala vynoriť, ale skúsenejší sitteri a aj cvičitelia ma ubezpečujú, že je taká predýchaná, že pod vodou vydrží podstatne dlhšie ako normálne a strach z nevynorenia sa zverenej partnerky je celkom neopodstatnený. Pozerať sa na plač a škrípanie zubov a nevedieť pomôcť a ani nevedieť či vôbec treba pomôcť – nie je nič príjemné, a navyše – partnerka o tom, že plače a škrípe zubami, pravdepodobne ani vôbec nevie. To ja mám ešte pomerne bezproblémovú partnerku, ale tamtá, pozrite, čo tá vyvádza, musia ju držať traja, a pred chvíľou si rytmicky búchala hlavu o ostrý okraj bazéna – na toto sa vôbec nepozerá dobre, keby som tu bol ako náhodný divák, povedal by som, že väčší blázninec som ešte v živote nevidel. Relaxačná fáza už zvonka vyzerá lepšie, niektorí sa objímajú, chlácholia a hladkajú, až to začína pripomínať tantrický kurz, ktorý som ešte nikdy nevidel ani v televízii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnes večer verejne prehovoria naše podvedomia. Večerný program sa nazýva sharing (zdieľanie zážitkov s ostatnými). Každý má príležitosť slovne exhibovať, a výtvarne nadanejší mohli aj nakresliť aké obrazy v tom ich stave videli. Tamtá sa stretla s anjelmi, tamten bojoval vo veľkej bitke, s mečom, na koni, tamtá namaľovala abstrakciu, ktorú je našepkalo jej čerstvo ovládnuté podvedomie. Vlastných znova prežitých pôrodov hneď niekoľko. Čo skrýva podvedomie? Sú to reálne zážitky, regresná terapia, alebo len nejaké haluze, ktovie prečo produkované mozgom? Záleží na tom? Netreba túto metódu odsudzovať, pokiaľ niekomu v niečom pomôže, alebo pokiaľ prinesie zaujímavé, hoci možno nič neriešiace zážitky. Ale ja som pri sharingu skúpy na slovo, nemám veľmi o čom rozprávať. Žiadne obrazy jednoducho neboli, a pritom normálne spánkové sny mávam veľmi živé, farebné a nabité dejom. Dýchajúcemu môže byť veľmi príjemne, aspoň mne bolo. Možno ako dobrá trávička, ale ťažko niečo viac. Zaujímavé vyskúšať, ale nevidím ani najmenší dôvod, prečo by som mal toto ešte niekedy v živote opakovať. Po niekoľkých hodinách sa mi dostavuje hlavybolenie, podobné účinku štyroch večerných káv. Celú účasť v celom HD začínam prudko oľutovávať. Keď tak počúvam tie hrôzy na sharingu, uvedomujem si, že ja vlastne žiadne väčšie problémy nemám. Aj to je poznatok.

Ako psychológ-amatér som rád, že som získal takúto skúsenosť. Dozvedel som sa aj to, že dôvodom na účasť na HD môže byť napríklad aj ... ľútosť nad nedávnou interrupciou. Priebeh HD popisujem tak ako popisujem, ale neznamená to, že mám dôvod pochybovať o dobrých úmysloch organizátorov a cvičiteľov, ale na druhej strane nie som si istý, či sa tu pri práci s podvedomím neprekračujú hranice, ktoré by sa prekračovať radšej nemali. Scvoknúť sa z tohto údajne dá tiež celkom úspešne, pri neodbornom vedení, alebo pri individuálnych pokusoch bez odborného vedenia. Odkaz na 1. stránku medzi linkami uvádzam len preto, aby sa prípadní záujemcovia mohli dozvedieť niečo z iného zdroja – tam spomínaných organizátorov nepoznám, nikdy som s nimi nebol v žiadnom kontakte. Ilustračné foto je takisto stiahnuté z tejto stránky.

Najzvláštnejšie je, že tí ktorí plakali, tvrdili, že počas HD boli šťastní, a tí ktorí prepukávali nehorázne-bezstarostným smiechom, mohli mať počas HD serióznu depku. Veci môžu niekedy navonok vyzerať celkom inak ako vo vnútri. Nuž, ak niečomu nerozumiete, spýtajte sa pána Grofa, Freuda, alebo nájdite vlastnú cestu do hlbín vlastného podvedomia.

Nabudúce (možno) o tantrickom kurze...

Linky:

Co je to holotropní dýchaní http://www.holos.cz/holoscentrum/holotropni_dychani.htm

Dych je najdostupnejšia liečivá droga http://www.inzine.sk/article.asp?art=4737

Diskuse http://www.astrolab.cz/ukaz_odpovedi.php?cd=490

Dušan V. Mikeš

Dušan V. Mikeš

Bloger 
  • Počet článkov:  97
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu