reklama

Ekológ – neekológ

Aký som ja ekológ? V podstate žiadny, neangažujem sa v žiadnej organizácii, s nijakými ekológmi nespolupracujem (hoci – celkom rád by som), ani nijakého skutočného ekológa osobne nepoznám. Napriek tomu niektoré črty eko-správania chytám, a niektoré súvislosti si pekelne začínam uvedomovať. Ekológ – neekológ, to je skoro ako cesta – necesta, alebo čaje – nečaje, ako rooibos. Analytik – neanalytik, manažér – nemanažér, pri umývaní zubov nechávam tiecť vodu len krátkodobo počas namáčania kefky, a inak kohútik zaťahujem, rovnako ako toľko vysmievaní Nemci s ich „sparen-filozofiou“. Niekedy zhasínam zbytočne zapnuté osvetlenia chodieb úradov, či cudzích firiem, ktoré niekto zabudol – zanedbal vypnúť. Doťahujem kade-tade nedotiahnuté kohútiky. Ale nie, nerobím si žiadne zásluhy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Hovoria mi, blázon, prečo sa trápiš ešte aj tým, čo sa ťa ani netýka? Znižovať niekomu cudziemu faktúry za energie, čo z toho máš? Keď to jeho netrápi? Pretože sa snažím zaradiť medzi tých, ktorí dovidia aspoň o chlp ďalej od svojho bankového výpisu, nosa, prípadne pohlavných orgánov. O chlp ďalej začína chápanie súvislostí. Pretože príroda je mocná. Pretože príroda sa bráni, ak jej ubližujeme. Pretože prírodu peniaze nezaujímajú. Peniaze, zisk, ekonomická efektívnosť sú čisto ľudské kategórie. Múdry človek by mal sám seba chápať ako súčasť prírody, a nevyvyšovať sa nad ňu. Spomenul som si práve na bradatú „prúpovídku“ o tom, že treba šetriť, šetriť a šetriť, nech to stojí koľkokoľvek... Raz ma tak kolega videl zhasínať cudzie lampy a žiadal vysvetlenie tejto mojej, podľa neho, chvíľkovej pomätenosti. Vysvetlil som mu, že prírodné zdroje by sme mali chápať ako naše spoločné bohatstvo, celého ľudstva, a nie v úzkom kontexte vlastníckych vzťahov (v skutočnosti som mu to povedal celkom inými slovami, jazykom 4. cenovej skupiny – počúvaj, ty...). Povedal mi, že ešte nikdy ho nenapadlo rozmýšľať takýmto spôsobom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Samozrejme, ľahko ma nachytáte na hruškách, ak chcete - že tamto, alebo tamto robím celkom neekologicky, komerčne, individualisticky. Dobré riešenia dnes nie sú, minuli sa, sú len menej zlé a viac zlé riešenia. Jediné čo môžeme, je trochu sa začať dobrovoľne obmedzovať. Je skutočne nevyhnutné chodiť vždy a všade autom? Je to nielen približovadlo, ale pre mnohých aj status symbol. Aj ja chodím často autom, ale poviem vám, že niekedy, keď sa rozhodnem menej ponáhľať, idem vláčikom - lokálkou, a taký deň je pre mňa menším sviatkom. Výborný relax, nemusím riadiť, pozorujem ľudí a cez špinavé okná krajinu. Tak sa to snažím striedať – auto, verejná doprava, bicykel, nohy. Lenže niektorí majú na pleciach toľko, že permanentne nestíhajú, a nestíhali by ani keby mali raketu. Ideme sa zadusiť v zápchach, aký je to pokrok? Koľko by musel stáť liter benzínu, aby z našich ciest ubudla tretina áut, alebo polovica? ... Obrovský znečisťovateľ a požierač kyslíka je letecká doprava. Možno dospejem k rozhodnutiu – neletieť už do ďalekých krajín. Najďalej do Grécka, prípadne ešte severnej Afriky, alebo vôbec nelietať, kde je hranica? Hovoria mi – toto je takisto streštenosť, veď to lietadlo do Indonézie, na Filipíny, do Ameriky tam pôjde aj tak, či tam už ty budeš alebo nie... No iste, ale nezáleží snáď absolútne na tom, čo sa rozhodneme podporovať a čo nie? Je to úplne jedno?! Všetko úplne jedno? Scheiss-egal, ako hovoria úsporní nemeckí čističi zubov?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môžete takisto nepodporovať dovoz z ďalekých krajín, nemusíte byť snobi, ktorí sa napchávajú mangami, maracujami a papájami a pohŕdajú jabĺčkami – nuž ale jabĺčka sú dnes väčšinou tiež z dovozu, aj keď len z „neďalekého“ Španielska – tie s nálepkami, radšej nemyslieť ako prechemizované... Môžete nesvietiť v celom dome, keď fungujete celý večer len v jedinej miestnosti. Môžete triediť odpad. (Čo po nás zostane pre budúcich archeológov, okrem megasmetísk?) Môžete, môžete, môžete... Britský premiér Tony Blair nedávno vyhlásil, že Briti nerobia v oblasti ekológie absolútne nič – s výnimkou triedenia odpadu... Som za zálohovanie PET fliaš, som za návrat k skleneným fľašiam. A začínam si viac vážiť také obyčajné, a pritom vzácne veci. Ako vodu zo studne. Namiesto značkových colových nápojov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jadrová energia – nie som celkom proti, nejdem sa štverať s greenpeaceákmi na chladiace veže – bezpečnosť je snáď zvládnuteľný problém, problém jadrového odpadu možno raz tiež ... ale je vhodné si uvedomiť, že jadrové palivo nerastie na stromoch v okolí elektrární – na jeho ťažbu, výrobu, prepravu treba ďalšie, určite nie zanedbateľné množstvá energie.

Strašiak č. 1: globálne otepľovanie a klimatické zmeny. Krutá realita súčasnosti, a hlavne budúcnosti? Hrozí, že toto sa stane hlavným problémom budúcnosti, a všetky pseudoproblémy, na ktorých sa tak radi vybíjame, pôjdu bokom. Len dúfať, že ešte nie sme za „point of no return“. Tvárime sa, akí sme svetoví, s našimi pštrosími hlavami v piesku – zatiaľ čo inde, napríklad v Británii, médiá – aj seriózne - bijú na poplach, prečo, iba z nedostatku iných bulvárnych tém potrebujú šíriť poplašné správy? Niektorí hovoria: príčiny sú iné, ľudská činnosť sa na tom podieľa zanedbateľnou mierou, ak vôbec. Veľmi, veľmi si želám, aby tieto hlasy mali pravdu, ale ťažko uverím tomu, že spaľovanie fosílnych palív v takých šialených množstvách môže zostať bez vplyvu na zemskú klímu. Priemysel, energetika, doprava. Autá – prakticky na každom kroku dymí benzínová piecka na kolesách, po celý rok. Stále väčšie plochy sú zaasfaltované, zabetónované, kryté, klimatizované. Skutočne si myslíte, že to všetko má nulový alebo zanedbateľný vplyv? Skutočne si myslíte, že to všetko je len ako prdnúť uprostred oceánu? Začína sa hospodársky vzmáhať Čína, India, viac ako 2 miliardy ľudí - aj tam bude chcieť mať každý auto a západnú životnú úroveň, povedia, keď mohli oni (Západ), prečo by sme nemohli aj my? Lesov ubúdalo už aj v dávno minulých storočiach, a devastácia prostredia človekom začala snáď už s počiatkom využívania ohňa. Môžeme si dovoliť škodlivé a riskantné technológie, pretože budúcnosť prinesie nové technológie, schopné nepriaznivé vplyvy eliminovať – to kde beriete tú istotu? Tento typ myslenia sa mi vôbec nepáči.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kto si pamätá počasie konca 70. alebo začiatku 80. rokov? Bolo normálnejšie ako dnešné? Povedal by som, že aj vtedy boli na južnom Slovensku bežné teplé zimy bez snehu, ale v lete bývalo 28 stupňov (to už bola horúčava), 30 – 31 stupňov len celkom výnimočne. 34, 36 a viac stupňov nebolo snáď nikdy. V roku 1983 bolo ale prvé extrémne horúce leto, ktoré pamätám, na juhu s 38 stupňami. Dnes akosi pričasto padajú teplotné rekordy, a zdá sa mi aj, že južný (alebo juhovýchodný, juhozápadný) vietor fúka akosi podozrivo často a dlho. Nech je dobré počasie a dosť dažďa, to je moja jednoduchá modlitba za dážď.

Čítal som nedávno úvahu o fiktívnej zelenej totalite, o totalite, aká ešte nikdy nikde nebola – autor dospel k názoru, že keby tvrdou rukou vládli nejakí ekológovia, nedokázali by zabezpečiť drastické obmedzovanie a šetrenie, a životné prostredie by sa vôbec nezlepšilo, skôr naopak. V mojich očiach sú ekológovia strážni psi, rebeli, sú underground. Možno mám o nich skreslené predstavy vďaka tomu, že ich nepoznám. Nie je všetko len o businesse, trhu, súťaži, alebo aspoň by nemalo byť. Či všetko je len business? A všetko čo sa netvári ako business, je takisto business, prípadne póza?

S hrôzou zisťujem, že kým som písal tento článok pre tento blog – neblog, v kúpeľni kvapkal kohútik. Mrzí ma to, skutočne, idem to riešiť.

Dušan V. Mikeš

Dušan V. Mikeš

Bloger 
  • Počet článkov:  97
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu