Hello. My name is Anča Pagáčová (ukážky z knihy)

Autor: Dušan V. Mikeš | 25.11.2009 o 9:48 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2223x

Niekoľko krátkych ukážok z knižného debutu Lucie Siposovej. ..... Prečo som tu? Americký sen... ..... Možno by som sa mala znova zamyslieť, či snívam stále ten istý alebo už druhý. „American dream," skrátim to. A páči sa mi miestna estetika. O všetkom divnom a nepeknom hovoria, že je to „cool".

„American dream is bullshit," povie (taxikár) len tak a usmeje sa na mňa v spätnom zrkadle. ..... Trčím niekde uprostred. Vo veľmi širokom rozkročme. Jedna noha na slovenskej stoličke a druhá na americkej, čo síce hrkoce ako kostra, ale ešte stále ma drží. A rozkrok otŕčam Atlantickému oceánu, ktorý mi tam bezradne hľadí. A nevie, ako ma uspokojiť. Som bezradná. A strašne unavená. (z kapitoly V relatívnom rozkoročme)

Asi po 35. opakovaní otázky „How are you?" sme konenčne začali komunikovať ako ľudia. (z kapitoly Kačica ma prebrala)

Hovoria o tom, aké je ťažké nájsť chlapa, ak si silná žena. Ako sa chlapi boja, ako je najväčším umením riadiť muža tak, aby si myslel, že to on všetko riadi. ..... A ako majú už tridsaťpäť a nemajú vzťahy. Len čoraz väčší strach z odmietnutia. A zase, že aké je ťažké byť silnou ženou. (z kapitoly Silné ženy)

Je to smiešne, akú majú pančušky moc. Ako vedia narušiť bežnú nevšímavosť zrýchleného newyorského obyvateľstva. Áno, na bicykli sa cítim ako hviezda. ..... Cítim pohľady mužov a žien na mojich pančuškách. Prišiel aj Václav Havel. Netušila som, že je taký maličký. Cítim spriaznenosť (z kapitoly Amerika - Afrika)

Všetci naokolo sú na nervy a tvária sa, že tento deň je ten „najcrazy". Dosť hysterická táto módna komunita. Ja som nezainteresovaná, nemám potuchy o čom hovoria a tak len tak všeobecne komentujem: „Pohodička..." alebo „Hlavne, že sme zdraví..." (z kapitoly Stylistka)

Začal sa jemne pýtať. Je dobrý v pýtaní. Ja som dobrá v rozprávaní. Hovorím mu, že kamarátka mi povedala, že som falošná, vypočítavá, neúprimná, sebecká, povrchná, necitlivá, egocentrická a čistá pretvárka. ..... že viac beriem ako dávam, že využívam ľudí, že sa v kuse predvádzam... a že všetci ostaní na Slovensku si to o mne tiež myslia... a že ona to vidí, lebo je citlivá... a že svojou pozitívnou energiou ju len tak neošialim. Niektorí ľudia sú precitlivelí, ale neuvedomujú si, že to nemusí byť precitlivelosť k vonkajšiemu svetu, ale precitlivelosť voči sebe samým. (z kapitoly Podľa Silvie)

Niekoľkokrát som sa s ním chcela vyspať, ale dobrovoľne som sa ho vzdala presne z tohto dôvodu: Mala som podozrenie, že po fyzickom zblížení by mohol byť ku mne chladný. A teraz je takýto chladný aj bez fyzického zblíženia. A možno práve preto. Škoda. To som sa ním rovno mohla vyspať.

Ale musím uznať, že ak by sa tak zachoval „neŽid", bolo by to menej zaujímavé. Bol to Žid. To robí celú situáciu korenistejšou. Mám koho konkétnejšie obviniť. Aké úbohé, ale ako dobre to človeku padne. (z kapitoly Dostal ma!)

Zobudila som sa šťastná. Milujem rána, keď sa bezdôvodne zobudím šťastná. Asi mi padol kameň zo srdca. Viem, že nič nemám. Ale ani mi nič nechýba. ..... A nestihol sa tu udomácniť žiaden zlý duch. A to v Spojených štátoch prebýva veľa duchov z nedoriešených psychopatických životov. (z kapitoly Dobrý byt)

Človek by si myslel, že Santa je len jeden, ale tu v Amerike majú radi všetkého veľa. A všetko je tu možné. Tak obliekli stovku ľudí za Santu a urobili Santa pochod. Ja som bola zmätená. Tak čo potom deti? Ako majú veriť na Santa Clausa, keď ich vidia toľkých naraz? (z kapitoly Overwhelming)

„How are you?!" revem plná života do slúchadla. „Not good," odpovedá Paul. Paul je jediný Američan v Amerike, ktorý na túto otázku odpovedá pravdivo. ..... V metre si ma prezerá malý Číňan. Usmieva sa. Úsmev mu vrátim, nebojím sa. Číňania na mňa pôsobia neškodne. Asi na väčšinu ľudí. Preto sa im tak nenápadne darí obsadzovať krajinu za krajinou. (z kapitoly Bad news

Jesus je môj obľúbený hrdina. Vždy ho v kostole vyhľadám a rozprávam sa s ním. Poviem mu, čo je nové. Predpokladám, že to už vie. Ale chcem, aby aj vedel, čo si o tom myslím. Nepáči sa mi, že ľudia sa k nemu utiekajú, len keď je zle a keď niečo potrebujú. Mám takú metódu, že najprv spomínam všetko dobré a poďakujem sa. A potom sa pomodlím za všetkých mojich ďalších hrdinov - rodinných príslušníkov a priateľov. (z kapitoly Kostol)

Sme kamoši. Otrasné. Všetci najlepší muži sú moji kamoši. Niečo nie je v poriadku. ..... Správali sme sa úplne prirodzene ako ľudia, čo sa nikdy nepobozkali a nevedia prečo. Ale tušia, že už je neskoro.

V Pakistane v sedemdesiatych rokoch vládla veľká sloboda a pokrokovosť. A tak staršia generácia je veľmi liberálna a otvorená. A nejakým zvláštnym vývojom sa stala taká vec, že z detí týchto liberálov vyrástla jedna ťažko konzervatívna generácia. (z kapitoly Café con leche)

Chcela som dve veci: 1. Nájsť režiséra. 2. Kričať. Režisér sa medzičasom vytratil, tak zostávalo len kričať. Tak som kričala. Kričala som z 35. poschodia na hviezdy, aby už zavreli oči, lebo mi pripomínajú, aká som hlúpa. Kričala som na všetkých tých ľudí, ktorí zneužívajú sny a túžby iných ľudí. Kričala som na celý Manhattan, na všetky tie svetlá, na tú plytvanú energiu. Kričala som na pripečenú civilizáciu, ktorá kašle na globálne otepľovanie. (z kapitoly Krik z 35. poschodia)

Zalial ma úžasný pocit z toho, že som zo Slovenska. Že hovorím rečou, ktorej rozumie tak málo ľudí, že niečo je len naše. (z kapitoly Silvester)

Jediný spôsob, ako sa dostať do „vysokej spoločnosti" je, že vás tam niekto uvedie. ..... Normálne sa mi chcelo vyvracať. Triasla som sa a pochopila, že slová I LOVE YOU nemajú ten význam ako naše slovenské MILUJEM ŤA. (z kapitoly Hello. My name is Anča Pagáčová.)

Manager je Jean. .... Buď je veľmi milý alebo totálny asshole (hajzel). Rád hrá takú powergame = ja som manager a ty si len čašníčka. (z kapitoly Don't worry)

Predstavenie bolo outstanding, fantastic, perfect, excellent, extraordinary, fabulous, absolutely gorgeous. (z kapitoly Nerohodná)

Z čohokoľvek, čo ľudia v New Yorku povedia, treba odrátať 75%. (z kapitoly Rybár Frankie)

V New Yorku nič nie je ako vyzerá. Aj vo fast foode sa môžu skrývať tajné dvere k pokladu. (z kapitoly Research)

Vždy mám nad sebou kontrolu. Nepáčilo sa mi, že robím, čo nechcem, a že sa mi to páči. (z kapitoly Ale potom chytí tú gitaru). 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kočnera volali Brucho. Tóth sa potajme radil s hovorcom Penty

Tóth sa Kočnerovi obrátil chrbtom.

Stĺpček Petra Schutza

Tóthovi by viac slušalo mlčať a ani nehlesnúť

Keby Tóth nebol utajený svedok, čučal by v kolúznej väzbe s Kočnerom a spol.

Prečo je dôležitý Ústavný súd?

Dzurinda: Fico ma nevyrušuje, jeho kandidatúra na Ústavný súd áno

Prečo mu prekáža Ficova kandidatúra.


Už ste čítali?