reklama

Návrat k prírode možný – len sa preklikať

Nebavia vás už bežné konzumné dovolenky, dokonca už ani all-inkluzívne päťhviezdičkové zájazdy? Skúste niečo iné. Napríklad letný tábor, ktorého hlavnou myšlienkou mal byť návrat k prírode.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Vedúci má prešpekulovaný každý detail, pravidlá jasné a prísne. Inšpirované životom prírodných, hlavne indiánskych kmeňov. Žiadna televízia. Žiadne zvukové aparatúry. Žiadna elektrina. Žiadne mobily. Poľné podmienky. Ekologické toalety majú podobu drúka, vodorovne preloženého nad vykopanou jamou. Večer okultná romantika horiacich fakieľ. Ráno? Väčšina z nás, bez ohľadu na vek, prvý krát v živote behá bosá po rannej tráve plnej šťavnatej rosy. Prežívame radostné, nevinné, dovtedy nepoznané vítanie nového dňa. Decká majú rozcvičku. Dospeláci nemajú rozcvičku, kašlú na to, až na vzácne svetlé výnimky, zvyknuté na jogging okolo panelákov. Čo ešte robíme? Decká vyrábajú luky, strúhajú šípy, zdobia sa ozdobami z materiálov, ktoré ponúka okolitá príroda, do nemoty vyčačkávajú totem (ktorý je najcentrálnejším a najposvätnejším miestom tohto tábora), modelujú z hliny, pomáhajú pri výrobe autentických hudobných nástrojov. Hráči na rôzne píšťalky, etnické bubny či didjeridoo nachádzajú uplatnenie vo večernom animačnom programe pri ohni. Nikto s nikým nesúťaží, nikto nikoho nehodnotí, žiadna porota nikoho neodpisuje, nikto nevypadáva, nikto za nikoho nehlasuje. Tento týždeň sme predsa prírodným kmeňom, kde jediným cieľom je kolektívne prežitie a kolektívne dobro. Nakoľko sme dosiahli ideály, vytýčené organizátormi tejto seansy? Nuž, má to svoje trhliny, civilizácii robíme značné ústupky, návrat k prírode je maximálne v intervale odtiaľ – potiaľ. Stany vyrobené vo fabrike, chemické karimatky, hliníkové ešusy, produkty textilného a iného priemyslu, zápalky (rozdúchať oheň kresadlom nevie ani vedúci). Neživíme sa kôrou stromov ani lesnými plodmi, ale zo zlej civilizácie dovezenými potravinami. Vedľa našich indiánskych hláv tečie potok, ale vodu na pitie a varenie dováža vedúci autom vo veľkých umelohmotných kanistroch bohvieodkiaľ zo zlej civilizácie. Touto vodou aj umývame naše prírodné tváre, z umelohmotných kanistrov zavesených vysoko na stromoch vedú dômyselné chemické hadičky až k válovčekom, podobným tým z umyváriek niekdajších pionierskych táborov. Na drúkovej latríne visí kotúčik zjavne nie celkom prírodného pôvodu. K píštalkám, etnickým bubnom a didjeridoo sa pridávajú aj smaltované pokrievky a hliníkové ešusy z poľnej kuchyne. Malých Indiánov občas počuť baviť sa o najnovších PC hrách a mobiloch. Dospeláci často spomínajú dane, účtovníctvo a úvery. Jeden je tu divný, podozrievame ho z pedofilných sklonov, ale dôkazy našťastie nemáme. Mimo ochranného pásma, v primeranej vzdialenosti od totemu, porušujeme vedúceho zákaz mobilných telefónov. Fakultatívny výlet niektorí zneužívajú na holenie elektrickým strojčekom na WC najbližšej benzínovej pumpy. A ako sme sa vedeli na takejto akcii vôbec dohodnúť? Jednoducho – cez web stránku, mailami a mobilmi. Pokiaľ viem, nie je tu nikto kto by sem prišiel peši či na koni, ani nikto kto by si účasť vybavil dymovými signálmi. Švédsky stôl nám suplujú špekáčiky, napchávam sa teda suchým chlebom a cibuľou. Animačný program pomaly končí, pred večierkou navrhuje vedúci spievanie mantry Óm. K tým špekáčikom sa mi to akosi nehodí, a len podčiarkuje ideologickú pomätenosť tejto seansy. Mantre predchádza pseudopohanský obrad ďakovania slnku a mesiacu. Radšej ideologickú pomätenosť v lone prírody, ako byť ako tí mutanti v zlej civilizácii, ktorí zostarnú a zomrú bez toho, aby vôbec niekedy okúsili bosými nohami rannú trávu plnú šťavnatej rosy. Priznávam sa k inšpirácii Posolstvom od protinožcov Marlo Morganovej – príslušníci našej bielej civilizácie sú tam nazývaní mutantami, kým príslušníci jedného fiktívneho austrálskeho kmeňa opravdovými lidmi. Mutanti v zmysle Morganovej zomrú bez toho, aby vôbec niekedy stáli nahí v daždi. Mimochodom, pravidlá sexuálneho správania platia v tábore rovnaké ako tam vonku v civilizácii, aby si niekto nemyslel, že nejaké iné... Keď otáčam kľúčikom v zapaľovaní, zaútočí na mňa príšerná vízia, že táto lúka, na ktorej sme prežili toľko krásnych chvíľ, bude raz „plne klimatizovaná“. Po návrate do civilizácie sa cítim divne, ale zvykám si rýchlo.Treba nám už pomaly myslieť na letnú sezónu a neriskovať čakaním na možno pochybné last-minuty. V maili mám pozvánku na lazy na kurz hrabania sena. Zadarmo ísť niekomu hrabať, a ešte za to platiť kurzovné? Nie, moje ego ma tam určite nepustí. Moje ego ma púšťa nanajvýš odtiaľ – potiaľ. Navyše hrabať už dávno viem. A tak chytám myš a zadávam do vyhľadávača „návrat k prírode 2005“, a ako alternatívu aj „Maledivy all-inclusive“. Veď si už nejakú destináciu vyberiem.

Dušan V. Mikeš

Dušan V. Mikeš

Bloger 
  • Počet článkov:  97
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu